Môže ísť napríklad o bežný oznam o ebrietnom (opitom), či psychicky narušenom pacientovi, ktorý si niekde v parku rozbil hlavu. Výjazdy tohto typu asi všetci dobre poznáte. Po vašom príchode na miesto ho vidíte pokojne sedieť na schodoch chrbtom k vám.

1. Z bezpečnostného hľadiska nepristupujeme k pacientovi od chrbta – jednak nevieme čo drží v rukách a nakoľko náš príchod od jeho chrbta nemusí registrovať, v úľaku môže na nás zaútočiť. Nie raz sa stalo, že dostal záchranár päsťou z otočky do tváre na privítanie.

2. Osobu sa snažíme zavčas osloviť a v prípade, že nie celkom primerane reaguje na svoje okolie, snažíme sa ústne preukázať svoju príslušnosť záchranára, čím môžeme samozrejme znížiť riziko toho, že nás takýto pacient bude brať ako potencionálne nebezpečenstvo.

3. Áno, chápem, že ani toto nemusí zabrať a preto je potrebné si držať bezpečnú vzdialenosť, aby sme mohli na prípadný útok zavčas reagovať.

4. Vnímať celé svoje okolie, celých 360 stupňov keďže nevieme, či niekde od chrbta z kríkov nevybehne jeho kamarát s úmyslom si tiež kopnúť do záchranára.

5. Sledovať vždy počas príchodu k pacientovi, či niečo nedrží v ruke a ak drží, či tým nemôže vykonať útok voči vám dôraznejšie.

Zdroj: Instagram: taktika_zachranara

https://www.instagram.com/p/CM-S0tghQSQ/?utm_source=ig_web_copy_link